Tajomstvo Williama Forbesa 11.Kapitola

17. března 2011 v 15:30 | Domí |  FanFiction
11.Kapitola:
Ked som otvorila oci tak okolo mna stala Rossova, Will, a este aj nejake dievcata z nasej triedy. Nevedela som co sa mi stalo ale ked som sa pokusala posadit tak sa mi zakrutila hlava ale Will mi pomohol. Sadla som si na stolicku a Rossova mi podala pohar s vodou. Vsimla som si aj ze sa o dvere opieral riaditel ale nevizeral vazny ako inokedy, prave naopak akoby mi neveril mal na tvari taky zvlastny uskrn ako...ako tinedžer ktory ma nieco zalubom. No hned som tu myslienku vytlacila z hlavy lebo je to predsa riaditel a aj ked ma iba devätnast co je na riaditela podla mna mlady vek, aj tak je to iba riaditel. Iba riaditel. Toto som si opakovala az kim som si nevsimla Willa, on mal na tvari naopak zdesenie, akoby plakal ale snazil sa to zakrit. "Will?" Opitala som sa opatrne ale nie preto ze by som sa bala teda aj preto, ale hlavne preto lebo ako nahle som otvorila usta stupla mi do hlavy nesmierna bolest. "Ano? Si v poriadku?" "Ano som v poriadku ale tu nejde o mna ale preco si plakal?" Vytrestil na mna oci, zmyslu ako to ze som si to vsimla, a potom cely od hanby ze chlapec ako on plakal, ocervenel. "Ja.." Nestihol to ani dokoncit lebo ho vyrusil riaditel: "Pani profesorka mohol by som sa so slecnou Sommersovou porozpravat?" Vsetci sa nanho zrazu vyvalili oci akoby sa tam iba teraz zjavil. "Osamote." Dolozil a pozrel pri tom na Willa akoby mal byt za tieto moje omdlievania vyni on. "Ale samozrejme pan Smith. Podte deti nech sa pan riaditel moze s Elenou porozpravat." Vsetci vysli von okrem Willa. "Pan Forbes, mohol by ste?" Smith ukazal smerom na dvere a Will pamlymi krokmi vychadzal von ale oci mal stale uprete na mne a ustami mi naznacil ze bude za dverami keby nieco. Podla vsetkeho ani Will mu nedoveroval a mozno vedel nieco co ja nie ale neriesila som to dlho lebo z mojoho zamyslenia ma vytrhol Smith. "Takze, slecna Sommersova my sa mozno este nepozname ale podla toho ze ste tu uz skoro dva mesiace a este ste neboli v riaditelni tak musite byt velmi vzorna studentka a zaujimalo by ma co vsetko viete o Hawai a hlavne co Vas sem priviedlo." "Pan riaditel." "Greg" "Prosim?" "Hovorte mi Greg." "Hmm, dobre Greg tak o Hawai toho vela neviem teda respektive si z detstva vela nepametam. Viete ja som sa tu narodial ale po smrti mojej mami sme sa odstahovali, otec to tak trochu nezvladol ale slubil mi ze moje osemnastiny oslavime tu." Potom sa ma pytal este rozne otazky a ja som mu porozpravala vsetk co som vedela, zapametala si , alebo aj co som pocula o Hawai, o skole, o legendach. Tie legendy ho zaujimali najviac no ja som pocula iba o jednej a myslim ze som trafila do cierneho lebo ked som ju spomunula tak ma poprosil aby som mu o nej porozpravala akoby o nej nikdy nepocul. Ale zaujimala ma jedna otazka a nedalo mi nespitat sa na nu. "Greg? Preco taky mlady robite riaditela?" Neodpovedal tak som v rychlosti este dodala. "Iba sa pitam nemusite odpovedat ak nechcete." "Viete slecna Sommersova." "Elena." "Elena, niekedy clovek robi aj to co nechce ak chce prezit, a ja som toho prikladom, moja zena Angela sa stratila pred dvoma rokmi tu na Hawai a ja som sa rozhodol ze sa sem pristahujem aby som ju nasiel." "Aha, prepacte ka budem trochu drza ale co tu robila?" "Elena je uplne normalne ze ste zvedava mne to nevadi." Opatrne som sa usmiala a odlahlo mi ked mi usmev opätoval. "Robila tu nejake vyskumi zatoky blizko vasho domu a po dvoch tyzdnoch ked sa mi neozivala som kontaktoval policiu aby som sa tam sla pozriet ale nasli iba jej pocitac a veci ktore potrebovala pri svojom vyskume. No ju nevideli a ani nenasli akoby sa pod zem prepadla. Nechala mi iba tento nahrdelnik." Vitiahol spod tricka retiazku a ukazal mi ju. Pozorne som si ju prezrela lebo mi bola nejaka znama no nevedela som kde som ju videla. "Greg, velmi dobre sa mi s vami rozprava ale som unavena a nemyslim si ze by som mala zostat v skole, mohla by som ist domov?" "Samozrejme ale musim trvat na tom aby Vas niekto odviezol." "Dobre s tim suhlasim, moze to byt Will?" "Preco prave on?" Spital sa ma to s atkou nedoverou v jeho hlase, akoby mal proti nemu nieco. "Je to jediny slovek ktoreho poznam na tejto skole od zaciatku." To slovo "od zaciatku" som radsej zdoraznila lebo mi bolo jasne ze ma chce odviest on ale aj ked som poznala dovody a cely jeho pribeh aj tak som mu nedoverovala. "Aha samozrejme ved to je jasne len ho pojdem najst a potom ho privediem." Usmiala som sa na naznak usmevu ale prva som sa postavila ja. Nechcela som aby ho sem priviedol. "Nemusite Greg ja si ho najdem." A pomaly som odisla s triedy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama