Tajomstvo Williama Forbesa 10.Kapitola

16. března 2011 v 21:12 | Domí |  FanFiction
10.Kapitola:
Proste mi to nedalo lebo som musela vediet preco som sa ho bala, kde som videla Erebusa, no z mojich myslienok ma vytrhol ich rozhovor... "Ako si to mohol urobit!?" Vyznelo to ako otazka ale nepital sa ho to skor mu to s krikom ozamoval a Will povedal iba dost zaujimavu odpoved po ktorej som sa urcite zacervenala ako paradajka. "Lebo ju milujem a ona to urobila len koli tomu ze..." "Ze co? Ze co, Will? Snad si nemyslis ze ta miluje. Will ved vsetko co k tebe citila si k nej vymzala a vtedy ked za tebo prisla tak som jej to nanutil..." "Co si to urobil?! Erebus ona ma naozaj milovala, nezlakla sa ked ma videla premeneneho, nebala sa ked som sa jej dotykal a dokonca jej nevadilo ked som ju bozkaval." A v tom som si spomenula kde som videla Erebusa ale zabudla som co sa stalo potom tak om pocuvala dalej. "To je sice pekne Will ale problem je v tom ze ona bola nasa jedina nadej, narodeniny bude mat za pol roka, je to sice dost casu ale nie tolko aby si ziskala nasu doveru, tak rychlo ako si ju ziskala prvy krat. Will preco si jej musel vymazat spomienky?" "Ja som jej vymazal iba utrzky nie vsetko na nieco si spomenie ked jej to pripomenies ale nie na vsetko. Erebus je to pre jej dobro a ja nechcem aby skoncila ako vsetky pred nou, ona jedina ma presne rovnaky rodokmen, rovnake priznaky, a dokonca aj prvy dotyk bol uplne iny omdlela a zabudla ale stale vedela kto som aj ked po druhom sa to trochu zmenilo. Erebus to je jedno musi sa rozhodnut sama ci nam bude verit alebo ci zomrie." To posledne slovo povedal iba potichu nie tak zretelne ako ostatne ale ja tak som sa zlakla. "Ja vime Will ze je to jej rozhodnutie ale problem je v tom ze TY si jej to vsetko vymazal." "Erebus, ja viem co som urobil, ja som nezabudol, ja viem ze som jej vymazal pamäť, ja viem co som urobil!" V tom som to nevydrzala a otvorila som dvere so slzami v ociach. "To ty?!" Will sa otocil a ani som si neuvedimila ako ale bol hned pri mne a Erebus takym istim sposobom zavrel dvere. "Elena ja....ja som musel. Musel som ta chranit.." "Lenze ak ma milujes ako tu vykrikujes na plne pluca tak by si to neurobil." Vyprskla som nanho ale stale som plakala viac a viac. Chytil ma za ruku a ja som sa mu snazila vamanit ale zovrel mi zapästie tak silno ze mi ho skoro zlomil. Nakoniec som to vzdala. Nechala som ho hovorit ale nevnimala som ho. Nechcela som ho uz nikdy pocut, vidiet ani nic podobne. Chcela som odist, nikdy viac sa sem nevratit no neslo to, nemohla som to otcovi urobit. Nakoniec som zo seba dostala jedine: "Will?" Povedala som potichu len pre jeho usi ale urcite to pocul aj Erebus. "Ano?" Pozrel na mna z nadejou v ociach. No ja som mu pohlad neopätovala, naopak odvratila som pohlad ale nakoniec som mu musela pozriet do oci inac by to o co som ho poziadala nikdy neurobil. "Mam na teba prozbu." Nenechala som ho na to odpovedat len som rovno pokracovala. "Mohol..." Zlihal mi hlas ale aj tak som sa donutila pokracovat. "Mohol by si mi prosim ta, vymazat spomienky na to com som tu videla, pocula a dokonca aj citila? Mohol by si mi vymazat spomienky na to ze som Vas niekedy stretla, ze som sa o Vas dozvedela, ze som zistila co si mi vykonal?" Pri tych slovach som sa mu poriadne zarila ocami do tvare a hlavne do oci nech vydi co mi tym sposobil. Nech vydi co k nemu momentalne citim. "A mohol by si mi..Dokazal by si mi tam dat iba to ze sme kamarati, ze o Vas proste neviem nic, zijem len normalny zivot. Chcem len jedno. Zabudnut ze som ta niekedy spoznala aj s tej zlej stranky." "Ja viem ze to musim urobit ale uz som to raz urobil bez dovolenia a narobil som vela chyb." Pomaly sa otocil k Erebusovi a cakal. Erebus neodpovedal iba sa nanho pozeral a asi po dvoch minutach prikivol. Will sa mi pozrel do oci a zrenicky sa mu rozsirili a videla som este ako mu padali slzy a potom uz iba zavrel oci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama