Just Delena 8.Kapitola

17. března 2011 v 20:01 | Domí |  FanFiction
8.Kapitola:
Damon, Elena a Boonie boli práve na moste. Damon sa pozrel neveriacky na Elenu. Stefan toho využil a plnou parou vrazil do auta. Letel s takej výšky voľným pádom že skoro začal "horieť". Vrazil do auta ktoré dostalo šmik. Damon sa to snažil ubrzdiť ale nepodarilo sa. Auto spadlo z mosta. Orol vyletel do výšky. Pristál na moste. Premenil sa späť na Stefana. Nenávisť mu sršala z tváre. Nebolo mu ľúto dokonca ani Boonie. Ani Eleny. A Damona nenávidel najviac. Damon sa síce nalogal vody ale stále bol pri vedomí. Aj Elena neupadla. Ale horšie to bolo s Boonie. Vyplávaj na hladinu. Ja vezmem Boonie. Ozvalo sa v Eleninej hlave. Iba prikývla. Keď plávala k hladine ozval sa jej v hlave ešte raz Damonov hlas. Aj ja ťa Milujem. Elena sa usmiala a plávala na hladinu. Keď sa vynorila rýchlo sa obzerala. Chvíľku po nej sa vynoril aj Damon s Boonie. Držal ju pod krkom aby mu neviklzla a potom spoločne plávali na breh. Damon polozil Boonie na zem a zacal jej rozopinat bluzku. Elena mu ale polozila ruku na rameno. Damon pochopil a ustupil. No neotocil sa. Elena nanho vrhla pohlad akoze: Otoc sa lebo ta nakopem. Otocil sa. Elena rozopla Boonie bluzku. Pocula este jej srdce takze bola este v poriadku. Zacala jej teda davat umele dychanie. Zrazu Boonie zacala vypluvat vodu. Elena jej nadvihla hlavu aby sa jej lepšie vypľúvala voda. "Daku.." Pozrela sa na Damon ktory sa medzitým uz otocil potom sa pozrela na seba. Bluzku mala rozopnutú a mala na sebe iba cievnu, čipkovanú podprsenku. "DAMON!! Ty zvrhlík." Chytila prvý kameň ktory mala po ruke a hodila ho po Damonovi. Damon sa uhol. "Nato ze si mala čarodejnica by som si myslel že budeš mat lepšiu trefu." Zasmial sa a potom sa otocil aby sa Boonie mohla zapnut. "No mali by sme ist lebo najblisie mesto je odtialto asi kilometer a zachvilu zacne zapadat slnko. Ešteže mame nejake kreditky a mokre peniaze. Mozme si kupit suche oblecenie a najst si nejaky hotel na prespatie. Zajtra rano si ukradneme nejake pekne auto. No co na mna tak pozerate snad ste si nemysleli ze ostaneme tu." Obe pokrutili hlavami ale prva sa ozvala Elena. "A co si myslle tim ze ukradnes nejake auto!" Povedala Elena a uz musela bezat za Damonom lebo mu nestacila keďže pridržiavala Boonie. "Tym som myslel ze sa nemozeme cely buduci tyzden prehcadzat a ak to chceme stihnut tak musime si zohnat auto na ktore nam potom uz nezostane vela penazi." Povedal Damon a pri tom chytil Elenu za ruku. "Hej, vy dvaja. Ja nies....Co sa stalo medzi vami dvoma???" Povedala Boonie, nahodila nechapvi vyraz a ukazala na dve prepletene ruky. "Noo to by som tiez rada chcela vediet.?!" Spitala sa Elena a odskocila od Damona. "Boze kde ste boli vy dve ked predavali mozgy?" Povedal Damon a isiel dalej. "Bud sme boli na vypredajoch alebo sme mali ine zalezitosti." Povedala Elena zo smiechom ale ked vydela ze Damon chce nieco povedat dolozila: "KTORE tu nebudeme rozoberat." Damon okamzite stichol lebo uz dobre vedel ze ked Elena nahodi vyraz "nebudeme rozoberat" nema ju dalej provokovat. Tak ju teda iba chytil okolo pásu a pritiahol si ju k sebe. Vasnivo ju pobozkal. "Staci Vam toto ako vysvetlenie?" Elena pokrutila hlavou a pritisla si ho este blizsie. Pobozkala ho este vasnivejsie. "Tak toto fakt nemusim vidiet." Povedala Boonie zo stastnim usmevom na tvari. Damon a Elena sa konecne rozlepili a chitili sa za ruky. Boonie sa chytila Eleny a kráčali naprieč zapadajúcemu slnku.
The End.
 

Just Delena 7.Kapitola

17. března 2011 v 16:50 | Domí |  FanFiction
7.Kapitola:
"Stefan?" Spital sa znovu Damon a pozrel na Elenu akoby nevedel o com hovori. Rukou naznacil aby pokracovala . "Stefan, ten kto mi ublizil." Ukazala na seba akoze ju premenil na upirku. "Jaaj tz mzslis toho Stefana. A ja som myslel ze myslis mojho uzasneho braceka." Povedal Damon s usmevom. "Damon dobre vies ze myslim tvojho uzasneho braceka ktory nieje az tak uzasny." Elene zacali tiect slzy. Damon zastavil. "Preco stojime, Damon?" "Nas kociar potrebuje aj najest." "Hhh, ok." Povedala Elena a otocila sa na Boonie. "Aspon ze mu ostal po tom vsetkom ten jeho humor." Boonie sa usmiala na Elenu. "Elena ked sa Damon vrati tak mu prosim ta povedz aby ste ma tu nenechali lebo si musim odskocit." Boonie otvorila dvere a skoro spadla. Kedze je maleho vzrastu ale vysku ma priemernu no aj tak sa jej s toho dzipu zle vystupovalo. Ked sa Damon vratil ani si neuvedomil ze Boonie je prec a Elene medzi tim zaspala. Damon vystartoval ale zrazu ho zacala strasne boliet hlava. Pozrel sa na Elenu a uvedomil si ze nespi. Niekto ju omracil. Boonie stala pred autom a mala vstycenu hlavu a pozorovala Damona smrtiacim pohladom no nehybala sa. Zrazu odpadla. Damona prestala boliet hlava a vybehol k Boonie. Vzal ju do naruce a utekal s nou k autu. Polozil ju na zadne sedadla a znovu si sadol do predu. Poriadne sliapol na plyn a uz vyrazili. PRASK. Nieco im vrazilo do okna ale nastastie to neprerazilo sklo. Ale prebudilo Elenu. "Damon? Co sa stalo? Ja som tu iba sedela a zrazu ma zacala boliet hlava a vydela som Stefana a potom si nic nepametam." Pozrala sa na Damona. Potom jej to doslo. "Stefan....on sa chce pomstit?!" Damon prikivol. "Prave sa nas pokusal zhodit s cesty." Povedal Damon a sledoval oblohu. Nad nimmi kruzil orol. Elena sa pozrela tim smerom a potom jej to doplo este viac. "Damon?" Spitala sa potichu Elena. Pretoze ked sa teraz pozerala raz na orla a raz na Damona, doslo jej ze cely ten cas...cely ten cas milovala toho nespravneho. Od uplneho zaciatku ju to tahalo k Damonovi ale Stefan jej o nom nahovoril uplne sprostosti. To Stefan bol od zaciatku ten zlý. "Ano Elena?" Opital sa Damon s obavami v hlase. "Ja...ja...ja ta Milujem."

Tajomstvo Williama Forbesa 11.Kapitola

17. března 2011 v 15:30 | Domí |  FanFiction
11.Kapitola:
Ked som otvorila oci tak okolo mna stala Rossova, Will, a este aj nejake dievcata z nasej triedy. Nevedela som co sa mi stalo ale ked som sa pokusala posadit tak sa mi zakrutila hlava ale Will mi pomohol. Sadla som si na stolicku a Rossova mi podala pohar s vodou. Vsimla som si aj ze sa o dvere opieral riaditel ale nevizeral vazny ako inokedy, prave naopak akoby mi neveril mal na tvari taky zvlastny uskrn ako...ako tinedžer ktory ma nieco zalubom. No hned som tu myslienku vytlacila z hlavy lebo je to predsa riaditel a aj ked ma iba devätnast co je na riaditela podla mna mlady vek, aj tak je to iba riaditel. Iba riaditel. Toto som si opakovala az kim som si nevsimla Willa, on mal na tvari naopak zdesenie, akoby plakal ale snazil sa to zakrit. "Will?" Opitala som sa opatrne ale nie preto ze by som sa bala teda aj preto, ale hlavne preto lebo ako nahle som otvorila usta stupla mi do hlavy nesmierna bolest. "Ano? Si v poriadku?" "Ano som v poriadku ale tu nejde o mna ale preco si plakal?" Vytrestil na mna oci, zmyslu ako to ze som si to vsimla, a potom cely od hanby ze chlapec ako on plakal, ocervenel. "Ja.." Nestihol to ani dokoncit lebo ho vyrusil riaditel: "Pani profesorka mohol by som sa so slecnou Sommersovou porozpravat?" Vsetci sa nanho zrazu vyvalili oci akoby sa tam iba teraz zjavil. "Osamote." Dolozil a pozrel pri tom na Willa akoby mal byt za tieto moje omdlievania vyni on. "Ale samozrejme pan Smith. Podte deti nech sa pan riaditel moze s Elenou porozpravat." Vsetci vysli von okrem Willa. "Pan Forbes, mohol by ste?" Smith ukazal smerom na dvere a Will pamlymi krokmi vychadzal von ale oci mal stale uprete na mne a ustami mi naznacil ze bude za dverami keby nieco. Podla vsetkeho ani Will mu nedoveroval a mozno vedel nieco co ja nie ale neriesila som to dlho lebo z mojoho zamyslenia ma vytrhol Smith. "Takze, slecna Sommersova my sa mozno este nepozname ale podla toho ze ste tu uz skoro dva mesiace a este ste neboli v riaditelni tak musite byt velmi vzorna studentka a zaujimalo by ma co vsetko viete o Hawai a hlavne co Vas sem priviedlo." "Pan riaditel." "Greg" "Prosim?" "Hovorte mi Greg." "Hmm, dobre Greg tak o Hawai toho vela neviem teda respektive si z detstva vela nepametam. Viete ja som sa tu narodial ale po smrti mojej mami sme sa odstahovali, otec to tak trochu nezvladol ale slubil mi ze moje osemnastiny oslavime tu." Potom sa ma pytal este rozne otazky a ja som mu porozpravala vsetk co som vedela, zapametala si , alebo aj co som pocula o Hawai, o skole, o legendach. Tie legendy ho zaujimali najviac no ja som pocula iba o jednej a myslim ze som trafila do cierneho lebo ked som ju spomunula tak ma poprosil aby som mu o nej porozpravala akoby o nej nikdy nepocul. Ale zaujimala ma jedna otazka a nedalo mi nespitat sa na nu. "Greg? Preco taky mlady robite riaditela?" Neodpovedal tak som v rychlosti este dodala. "Iba sa pitam nemusite odpovedat ak nechcete." "Viete slecna Sommersova." "Elena." "Elena, niekedy clovek robi aj to co nechce ak chce prezit, a ja som toho prikladom, moja zena Angela sa stratila pred dvoma rokmi tu na Hawai a ja som sa rozhodol ze sa sem pristahujem aby som ju nasiel." "Aha, prepacte ka budem trochu drza ale co tu robila?" "Elena je uplne normalne ze ste zvedava mne to nevadi." Opatrne som sa usmiala a odlahlo mi ked mi usmev opätoval. "Robila tu nejake vyskumi zatoky blizko vasho domu a po dvoch tyzdnoch ked sa mi neozivala som kontaktoval policiu aby som sa tam sla pozriet ale nasli iba jej pocitac a veci ktore potrebovala pri svojom vyskume. No ju nevideli a ani nenasli akoby sa pod zem prepadla. Nechala mi iba tento nahrdelnik." Vitiahol spod tricka retiazku a ukazal mi ju. Pozorne som si ju prezrela lebo mi bola nejaka znama no nevedela som kde som ju videla. "Greg, velmi dobre sa mi s vami rozprava ale som unavena a nemyslim si ze by som mala zostat v skole, mohla by som ist domov?" "Samozrejme ale musim trvat na tom aby Vas niekto odviezol." "Dobre s tim suhlasim, moze to byt Will?" "Preco prave on?" Spital sa ma to s atkou nedoverou v jeho hlase, akoby mal proti nemu nieco. "Je to jediny slovek ktoreho poznam na tejto skole od zaciatku." To slovo "od zaciatku" som radsej zdoraznila lebo mi bolo jasne ze ma chce odviest on ale aj ked som poznala dovody a cely jeho pribeh aj tak som mu nedoverovala. "Aha samozrejme ved to je jasne len ho pojdem najst a potom ho privediem." Usmiala som sa na naznak usmevu ale prva som sa postavila ja. Nechcela som aby ho sem priviedol. "Nemusite Greg ja si ho najdem." A pomaly som odisla s triedy.
 


Tajomstvo Williama Forbesa 10.Kapitola

16. března 2011 v 21:12 | Domí |  FanFiction
10.Kapitola:
Proste mi to nedalo lebo som musela vediet preco som sa ho bala, kde som videla Erebusa, no z mojich myslienok ma vytrhol ich rozhovor... "Ako si to mohol urobit!?" Vyznelo to ako otazka ale nepital sa ho to skor mu to s krikom ozamoval a Will povedal iba dost zaujimavu odpoved po ktorej som sa urcite zacervenala ako paradajka. "Lebo ju milujem a ona to urobila len koli tomu ze..." "Ze co? Ze co, Will? Snad si nemyslis ze ta miluje. Will ved vsetko co k tebe citila si k nej vymzala a vtedy ked za tebo prisla tak som jej to nanutil..." "Co si to urobil?! Erebus ona ma naozaj milovala, nezlakla sa ked ma videla premeneneho, nebala sa ked som sa jej dotykal a dokonca jej nevadilo ked som ju bozkaval." A v tom som si spomenula kde som videla Erebusa ale zabudla som co sa stalo potom tak om pocuvala dalej. "To je sice pekne Will ale problem je v tom ze ona bola nasa jedina nadej, narodeniny bude mat za pol roka, je to sice dost casu ale nie tolko aby si ziskala nasu doveru, tak rychlo ako si ju ziskala prvy krat. Will preco si jej musel vymazat spomienky?" "Ja som jej vymazal iba utrzky nie vsetko na nieco si spomenie ked jej to pripomenies ale nie na vsetko. Erebus je to pre jej dobro a ja nechcem aby skoncila ako vsetky pred nou, ona jedina ma presne rovnaky rodokmen, rovnake priznaky, a dokonca aj prvy dotyk bol uplne iny omdlela a zabudla ale stale vedela kto som aj ked po druhom sa to trochu zmenilo. Erebus to je jedno musi sa rozhodnut sama ci nam bude verit alebo ci zomrie." To posledne slovo povedal iba potichu nie tak zretelne ako ostatne ale ja tak som sa zlakla. "Ja vime Will ze je to jej rozhodnutie ale problem je v tom ze TY si jej to vsetko vymazal." "Erebus, ja viem co som urobil, ja som nezabudol, ja viem ze som jej vymazal pamäť, ja viem co som urobil!" V tom som to nevydrzala a otvorila som dvere so slzami v ociach. "To ty?!" Will sa otocil a ani som si neuvedimila ako ale bol hned pri mne a Erebus takym istim sposobom zavrel dvere. "Elena ja....ja som musel. Musel som ta chranit.." "Lenze ak ma milujes ako tu vykrikujes na plne pluca tak by si to neurobil." Vyprskla som nanho ale stale som plakala viac a viac. Chytil ma za ruku a ja som sa mu snazila vamanit ale zovrel mi zapästie tak silno ze mi ho skoro zlomil. Nakoniec som to vzdala. Nechala som ho hovorit ale nevnimala som ho. Nechcela som ho uz nikdy pocut, vidiet ani nic podobne. Chcela som odist, nikdy viac sa sem nevratit no neslo to, nemohla som to otcovi urobit. Nakoniec som zo seba dostala jedine: "Will?" Povedala som potichu len pre jeho usi ale urcite to pocul aj Erebus. "Ano?" Pozrel na mna z nadejou v ociach. No ja som mu pohlad neopätovala, naopak odvratila som pohlad ale nakoniec som mu musela pozriet do oci inac by to o co som ho poziadala nikdy neurobil. "Mam na teba prozbu." Nenechala som ho na to odpovedat len som rovno pokracovala. "Mohol..." Zlihal mi hlas ale aj tak som sa donutila pokracovat. "Mohol by si mi prosim ta, vymazat spomienky na to com som tu videla, pocula a dokonca aj citila? Mohol by si mi vymazat spomienky na to ze som Vas niekedy stretla, ze som sa o Vas dozvedela, ze som zistila co si mi vykonal?" Pri tych slovach som sa mu poriadne zarila ocami do tvare a hlavne do oci nech vydi co mi tym sposobil. Nech vydi co k nemu momentalne citim. "A mohol by si mi..Dokazal by si mi tam dat iba to ze sme kamarati, ze o Vas proste neviem nic, zijem len normalny zivot. Chcem len jedno. Zabudnut ze som ta niekedy spoznala aj s tej zlej stranky." "Ja viem ze to musim urobit ale uz som to raz urobil bez dovolenia a narobil som vela chyb." Pomaly sa otocil k Erebusovi a cakal. Erebus neodpovedal iba sa nanho pozeral a asi po dvoch minutach prikivol. Will sa mi pozrel do oci a zrenicky sa mu rozsirili a videla som este ako mu padali slzy a potom uz iba zavrel oci.

Tajomstvo Williama Forbesa 9.Kapitola

16. března 2011 v 21:10 | Domí |  FanFiction
9.Kapitola:
Rano som sa zobudila, a bolela ma hlava akoby som mala opicu. Viem ze som odisla zo skoly lebo som sa bala Willa ale nevedela som preco som sa ho bala. A nevedela som co som robila cely vcerajsok. Ked som prisla do kuchyne na ranajky otec bol uz v praci ale nechal mi listok :
Urobil som ti palacinky a ak ti bude este zle tak ostan doma. Otec
Ked som sa naranajkovala rozhodla som sa ze predsa len pojdem do tej skoly. Ked som prisla do skoly a chcela som zaparkovat auto, tak sa my zahmlelo pred ocami a vydela som Willa s nejakou divnou plutvou na chrbte a ceril na mna zuby. "Elena...Elena!!! ELENA!!" "Ano?!" "Si v poriadku?" "An som v poriadku, len som sa zamislela nad...to je jedno." "Dobre ked je vsetko v poriadku tak preco stojis v strede cesty? Mozes sa posunut?" "Oh, ano samozrejme prepac, uz idem." Posunula som auto na volne miesto a potom som chcela vystupit ked mi niekto podal ruku. Ochotne som ju prijala a az potom som si vsimla ze je to Willa. "Co ti je?" "Nic len ma trapy vcerajsok." "A co sa stalo vcera?" "Viem ze mi bolo zle ale viem ze to som iba simulovala a bolo to koli tomu ze...ze som sa ta bala! Ale neviem preco lebo si nepametam co som robila vcera!" "Jezis dobre, nemusis hnet zacat kricat ved som ti nic nepovedal." "Jezisi prepac, ja som len stoho nervozna lebo neviem co mam robit a tak. Prepac." "To nic nevadi." Usmiala som sa a odisla ale este mi stihol polozit zahadnu otazku ktorej som nerozumela. "A uz si v poriadku?" "Ako to myslis?" "No lebo pocas vcerajska si omdlela asi tri krat." "Aha no ano uz som v poriadku." Aspon dufam ale po skole musim ist k lekarke. Ked som vosla do skoly tak ma Rossova oslovila s prozbou o jednu prezentaciu. "Ano pani profesorka bez broblemov len o com by mala byt ta prezentacia a na kedy?" "Oh jasne budeme preberat legendy o Hawai a nevadilo by ti keby si to urobila do pondelka?" "Nie samozrejme a ma to byt urcita legenda alebo si mam vybrat nejaku?" "Nie, mozes si nejaku vybrat a moze ti s tim pomoct Will on vie vacsinu legiend o Hawai." "Dobre, a dakujem za radu." Nastastie som s Willom bola dobra kamaratka a dufam ze aj nieco viac. Isla som po chodbe a do niekoho som vrazila, bol mi znamy ale nevedela som kam ho mam priradit ale viem ze som sa s nim uz stretla. "Prepac, E..." "Prepacte ale mi sa pozname?" "Nie, preco?" "Lebo ste prave povedali zaciatocne pismeno mojho mena." "Aha to len preto lebo mi niekoho pripominas a ehm ja som Erebus. A nepoznate nahodou Williama Forbesa?" "Elena, a ano poznam prave za nim idem no skor ho hladam." "Aha takze ti ho mozem pomoct najst." Usmiala som sa nanho ako suhlas a vykrocili sme po chodbe smerom k mojej triede. Ked sme vosli do triedy bol tam Will a este aj nejake ine deti ale tie nechodili do nasej skoly. Proste som ich nepoznala no ked tam vosiel Erebus vsteci zrazu stichli a potom vysli z triedy akoby prenasal nejaku chorobu ale ked zazreli mna tak uplne stichli myslim tim ze kompletne prestali dychat a pohybovat sa. "Vypadnite!" Okrikol ich Erebus, a hned sa zacali divat akoby ich zapol ako nejakych robotov. "Mohla by si prosim ta ist s nimi potrebujem sa spitat nieco Willa ale iba medzi styrmi ocami." Nestihla som este ani odpovedat a uz som bola vonku. No nesla som

Tajomstvo Williama Forbesa 8.Kapitola

16. března 2011 v 21:08 | Domí |  FanFiction
8.Kapitola:
Preto som potrebovala vediet kde je. "Kde je Will?!" Vyhrkla som to tak nahle ze som si ani nevsimla ze prave toto chcel pocut. "Pri vode." Povedal, a pokusal sa zakrit svoju radost ze som sa ho to spitala. "Dakujem Erebus, dakujem." Rychlo som vyskocila z postele a vletela som do satnika, rychlo som na seba nieco hodila a bezala som k oknu ked ma v tom niekto chytil za plece. Tak so sa mykla ze som skoro vypadla von. "Snad odtialto nechces skakat. Will by ma zabyl keby som dovolil aby sa ti nieco stalo." "Ou, aha vlastne ano, prepac len v poslednom case vas stale vidim ako vyskakujete a tak takze ma to tak pochytilo zabudla som ze mame aj schody." Cela cervena som sa rozbehla ku schodom a potom som potichu presla po otcovom poschodi aby som ho nezobudila. Pod dvere som mu strcila listok kde som a aby sa nebal ze je tam so mnou ten Will. Zabuchla som dvere a rozbehla som sa smerom na plaz. Ked som ho tam nevidela bezala som dalej. Dalej az do vody a tam som plavala az k jednemu ostrovu. Ked som uz nevladala, sadla som si na piesok a potom som sa rozplakala. "Preco? Ja som nechcela ranit jeho city, ja som si len nepametala kto je ale vedela som ze ho poznam len.." "Len co?" Strhla som sa lebo som si az teraz vsimla ze z vody vykuka hlava. Postupne sa zacalo vynarat telo a nakoniec sa vynoril Will. Zlakla som sa lebo som ho este nikdy nevidela.....nikdy som ho nevidela premeneného. Asi som sa aj od laku posunula lebo Will sa bleskovo stiahol. "Nie. Pockaj. Nechod Will. Ja...ja som ta len nikdy nevidela...takehoto." Will sa otocila a rozkrical sa : "Akeho? Nikdy si ma nevidela takehoto znetvoreneho? Nikdy si nevidela toto?" A vyceril na mna svoje tesaky a otrcil plutvu. Prikivla som. Pokusila som sa o usmev ale neslo to. Will si to vsimol, vsimol si to co ja nie. Nezlakla som sa ho praveze naopak ja som si uvedomila ze ho.... Ze ho milujem. Ja ho milujem! "Ja ta milujem!" Will sa na mna usmial a ja som nechapala ze preco a az potom mi doslo ze som tu myslienku povedala, nie, priam vykrikla nahlas. "Aj ja teba ale to uz asi vies." Prikivla som lebo som to vedela od Erebusa. "Viem to, ale neviem jedno, neviem co mi mal Erebus povedat lebo ak zomriem chcem aby si to urobil ty. Chcem aby si mi to povedal...." "Nie! Vziadnom pripade to neurobim ja." "Ale ved ma milujes tak preco by si to pre mna neurobil? Preco?" "Lebo......." "Bud radsej ticho." Velkim krokom som podisla k nemu a chytila som mu hlavu tak aby mi hladel rovno do oci a vasnivo som ho pobozkala. Will sa odtrhol a so slzami v ociach mi pozrel do oci. "Toto od teba nemozem chciet."

Tajomstvo Williama Forbesa 7.Kapitola

16. března 2011 v 21:07 | Domí |  FanFiction
7.Kapitola:
"Ťuk, ťuk, ťuk..." Ked ma to prestalo bavit tak som sa postavila a isla som k oknu. Tusila osm asi ze kto tam bude ale nebol tam. Chcela som aby tam bol Will, aj ked som ho nepoznala a aj ked mi svedomie hvorilo ze je to zly clovek vedela som, niekde v hlbke duse som citila ze aj on moze byt dobry. Ked som zbadala ze tam je niekto iny a nie Will zlakla som sa ale ked som postupne zacala zmurit do tmy ktora obklpovala nas dom zistila som ze tam stoji Erebus jeden z chlapcov ktorich som nepoznala ale vedela som ze im mozem verit. Ked som im otvorila okno a odstupila som aby sa mohli vyskocit ku mne do izby tak az teraz som si vsimla ze vsetci aj Will maju rovnake tetovanie. Ked si Erebus vsimol ze mu hladim na jeho tetovanie tak povedal: "To je tetovanie nasho kmena, kazdy novy clen ho ma ale najhorsie je na tom to ze ten kto mu to vypaluje musi byt posledny prijaty clen. Je to bolestive ale Will to zvladol slachetne a my vsetci dufame ze aj on konecne prida svojho potomka do nasho kmena." Usmial sa a odhalil bezchybny chrup tak ako ma aj Will. Az teraz som si uvedomila kolko toho o Willovi viem. "Erebus?" "Ano?" "Mohol by si mi prosim ta pomoct rozpametat sa?" "Rozpametat sa? Ved ty si na nic nezabudla a okrem toho by si uz konecne mala zistit kto vlastne si takze ak mas nejake pochybnosti rad ti pomozem rozpametat sa ale najprv ta musim na nieco upozornit." "Kto vlastne som? A upozornit? Erebus co tim myslis?" "Pani moja, ty si dvojnik svätej Zuzany ze?" "Ano som dcera Zuzany ale az jej mama bola sväta Zuzana a neviem otom ze by som bola dvojnik?." Nikdy si nevidela fotku svojej starej mamy?" " Nie lebo zomrela este pred mojim narodenym a mama spalila vsetky jej fotky a teraz mi prosim ta vysvetli na co ma mas upozornit." Este prv ako my vysvetlil to vsetko comu som nerozumela mi ukazal fotku mojej starej mami. Nikdy som ju nevidela ale nieco mi hovorilo ze je to ona. Ked som sa nanu pozrela blizsie tak az teraz som si uvedomila ze sme uplne rovnake, nemohla som tomu uverit. Az potom som si uvedomila ze Erebus mi nieco hovori"...Elena, ked ti teraz mam povedat to co ti poviem a nebudes to ty......" Omlcal sa. "Tak co Erebus vrau." "Ta ta budem musiet zabit." "Ty? A preco?" "Ja to byt nemusim moze to byt hocikto z nas ale zabit ta musi ten kto ti to oznami a preto lebo iba ty nas mozes zbavit kliadby. Mozno." Tie posledne slova povedal tak potichu ze keby som nesedela pri nom tak ho ani nepocujem. "Cize ty mi chces povedat ze ked mi povies to tajomstvo alebo co to je....." "Proroctvo." "Dobre tak proroctvo a nebudem to cisto nahodou ja tak ma musite zabit." "Spravne." "Ale stale som nepochopila preco ma musite zabit." "Aby si to nikomu nepovedala, ja viem ze ty by si to nikomu nepovedala ale take su unas tradicie ale existuje jedna vinimka ktora bola len raz co si pametam a urobil som to ja." "Aka? Ak je moznost ze by som to prezila chcem ju pocut." "Keby sa do teba niekto bezhlavo zamiloval a ty donho. Ale pozor, musi to byt uprimna laska za ktoru by si dokazala polozit aj zivot." "Ou, aha. No dobre takze to by sme mali teraz mam na teba este jednu otazku a potom mi to mozes povedat." "Aku?" "Will sa do mna bezhlavo zamiloval ze?" Ked neodpovedal vedela som ze ano a vedela som ze som dnes ranila jeho city.

Tajomstvo Williama Forbesa 6.Kapitola

16. března 2011 v 21:05 | Domí |  FanFiction
6.Kapitola:
"Dobre priznavam mozno som si tresla hlavy o skalu ale vysvetli mi uz konecne niekto o co tu ide?" "Elena vydrz. Tu sa neda rozpravat nemohli by sme ist na nejake pokojnesie miesto?" "Podme ku mne domov otec pride az zajtra a tu party odlozim." "Party, vravel tu niekto party?" "Teraz nie Jacob, mame dolezitejsie veci na praci ako nejake sproste party. Aj ked by sa male odreagovanie zislo." Ked som sa pozrela na Willa vsimla som si dobre znami sibalsky usmev ktori mi vravel ze mam byt pokojna. Will mi pomohol vstat a nez som stihla nieco povedat boli sme pred mojim domom. Kedze som si naozaj nic nepametala a nevedela som ako som sa dostala na plaz Will ma iba vyhodil do vzduchu. Chcela som zakricat ale nahle mi do tela znovu vpustili elektrinu takze som nemala dostatok sily a podruhe som sa strasne bala ze okrem reznej rany budem mat eset aj dolamane kosti. Nastastie kim som rozmyslala nevsimla som si ze jeden z Willovich kamosov (ak ich tak mozno nazvat) uz vylietli (a to doslova) do mojej izby. Potom ma neznami chlapik polozil na moju postel. "Moje meno je Ares, moja pani." "Co? Ja niesom tvoja pani. A mohol by mi to tu uz konecne niekto vysvetlit lebo tomu naozaj nerozumiem. Co keby si zacal Will? Ou, a aby som nezabudla na nieco som si spomenula." "Naco?" Vyhrkli vsetci naraz. "Na styri vzdy funkcne slova:...VYPADNITE Z MOJEJ IZBY!!!!!!!!!" Rozkricala som sa na nich ako mi len sily dovolili a potom som upadla do bezvedomia. Zase. Ked som sa zobudila pri mojej posteli stal moj otec a.... a nejaky chlapec no nepoznam ho. Ked som otvorila oci obidvaja sa myli ale prvy z nich bol ten neznamy chlapec a otec hned zanim. "Zlatko si v poriadku?" Spital sa ma otec svojim ustaranim hlasom. "Nie niesom v poriadku po kim tu bude ON." Ukazala som na chlapca a odvratila som tvar lebo aj ked som ho nepoznala mi moje svedomie hovorilo ze on nieje ten spravny clovek. A ja som koli tomu nemohla byt v jeho blizkosti. "Prosim ta otec posli ho prec nechcem ho mat v svojej blizkosti." "Ale Elena pokial viem tak to Will ti zachranil zivot a to on mi hned zavolal ze si pocas tohto dna uz niekolki krat odpadla." "Nie to je v poriadku potrebuje si odpocinut, zastavim sa neskor." "Nie prosim ta nezastavuj sa ja ta nepoznam a nieco mi hovori ze niesi velmi dobry clovek." "Elena ty ma nepoznas? Ja som Will ten...ten chlapec z letiska..." "Ja viem ze som ta uz stretla ale viac ta uz nepoznam." Will sa odo mna odvratil a potom odisiel. Otec si ku mne sadol a zacal sa ma pitat preco som to urobila kedze Will mi bol v skole naj blizsi. "Neviem otec dobre? Ja proste neviem. A teraz ma prossim ta nechaj tak chcem si oddychnut." Ked odisiel pustila som si telku a pomaly som zaspavala.

Tajomstvo Williama Forbesa 5.Kapitola

16. března 2011 v 21:03 | Domí |  FanFiction
5.Kapitola:
Otvorila som oci a po mojej izbe sa prechadzal Will. Vedela som ze ma zbadal ked som sa zobudila lebo zastal a spozornel. Otocila sa pozrel mi do oci. Pohlad som mu opätovala ale s obavami. Postavila som sa ale zatocila sa mi hlava. Okamzite bol pri mne a chytil ma aby som nespadla ako keby som sa mala rozbit. Vytrhla som sa z jeho objatia a sadla si na postel. "Kto si?" Neodpovedal iba ma zdvihol do narucia a ani som si to neuvedomila ale zrazu som bola pred domom, dole a to s tretieho poschodia. Nadychla som sa ze zacnem kricat ale nestihla som lebo uz sme sa zase pohybovali a zastavil az pri zatoke. Potom ma pomaly polozil ale nepustil stale ma pevne drzal za ruku. Pomaly ma tahal k vode, nebranila som sa ale bala som sa. Ked sa ho dotkla voda, presla cezomna akoby elektrina. Brrr. Striasla som sa a odpadla. Ked som sa prebudila pamätala som si iba ze ma Will chytil a to je vsetko. Zobudila som sa na plazi. A cudne bolo ze som si nepametala co som robila teda pametala som si ze som odisla zo skoly lebo mi bolo zle ale nieco my hovorilo ze to nebolo koli tomu no nevedela som si na to spomenut. Ked som sa posadila do tela mi vystrelila silna bolest akoby ma napojili na elektrinu a vtrhlo do mna tristo voltov. Namiesto toho aby som vykrikla tak som zo seba vydala iba slabe zasycanie. Okamzite som sa musela pozriet odkial vychadza ta ukrutna bolest. Ked som zbadala otvorenu reznu ranu (ak sa to tim da nazvat) na pravej casti brucha radsej som sa hned odvratila. Will bol okamzite pri mne a zacal sa vypitovat ci som v poriadku, pomohol mi vstat a az v tom som si uvedomila ze niesme sami. Okolo nas sa rozostupili svalnaty chlapci asi v rovnakom beku ako Will. "Co vsetko si pamätas?" Spital sa ma jeden z nich. "Isla som do skoly, bolo mi zle tak som isla domov potom mam okno. Preco?" "Will, toto urcite nieje ona ma uplne rovnake priznaky ako vsetky ostatne. Ona nieje vyvolena." "Ale v tom proroctve jasne stálo: "Pribuzny sv. Zuzany menom Elena sa vrati, po dovrseni osemnasteho roku zivota na zemi kliatba sa prerusi a laskou zrusi."

Tajomstvo Williama Forbesa 4.Kapitola

16. března 2011 v 21:01 | Domí |  FanFiction
4.Kapitola:
Vedela som presne kolko je hodin lebo som sa kazde rano budila presne o siestej. Potom ako som si dala horucu sprchu a vufenovala som si vlasy som vosla do satnika. Vybrala som si kratku tmavo-riflovu skunu a ktomu cervene tricko na ramienka. Cizmy pod kolena na ihlickach a slaby mejkap. Upravila som si este vlasy a zbehla dole do kuchyne. Otec uz nebol doma lebo to ma daleko do prace musi odchadzat o pol siestej ale uz som si zvikla. Preto som pozrela na hodiny, zase, a bola som presna ako hodinky. Sedem, super ani o sekundu menej. Kedze som mala dost casu urobila som si prazenicu a pokojne som sa naranajkovala a az potom som nasadla do svojoho darceka od otca: BMW Z9 cabrio. No nieje uzasny? Ja viem povedala som ze si nechcem uzivat bohatstvo ale taketo nieco sa neodmieta a okrem to je narodeninovy darcek. Vyrazila som teda do skoly. Nebola velka ale ani mala, taka ako vsetky ostatne stredne. Ked som vosla do triedy psofesorka Rossova. Na prvy pohlad vidno ze nema vkus ale musim uznat ze k jej veku to ide skratka mala kratke cervene vlasy zopnute do drdola a uzku tvar. Ked ma privitala a predstavila vsimla som si vsetkych ostatnych a medzi nimi bol on. William Forbes. Ten sexy chlapec z letiska. Mal vedla seba volne miesto tak ma k nemu Rossova posadila. Celu hodinu som po nom pokukovala a vsimla som si ze aj on p mne ale musela som sa sustredit na hodinu lebo som si chcela urobit dobre meno. Ved to chce asi kazdy z nas nie? Ked skoncila prva hodina poprosila som Willa ci by mi neukazal skolu lebo sa potrebujem zorientovat a tak. "Z radostou." Odpovedal s usmevom. A v tom mi doslo ze uz viem kto ma to zachranil v tej jaskyni. Pomaly som zacala cuvat s vystrasenim vyrazom na tvari. Will sa na mna prekvapene pozrel a ja som sa rozutekala prec. Prisla som k autu a potom som sa rozbehla do budovy kde sidlil riaditel a sekretarka a tak. Vedela som ze keby som im povedala o tej podivnej prihode tak by ma vysmiali. Preto som im povedala iba ze mi zrazu prislo zle a aby ma ospravedlnili z dnesneho vyucovania. Nechceli. Pani sa pozrela za mna a z nicoho nic povedala: "Ano, samozrejme ze Vas ospravedlnime." A s usmevom na tvari sa hrala zase s papiermi. Potom som sa otocila. Stal tam Will. "Ahoj, si v poriadku? Vyzeras trocha vystrasene, nechces aby som ta odviezol domov?" "A....ahoj, a nie dakujem mam to len kusok, to zvladnem." Obisla som ho a rychlim ale nenapadnym krokom som isla k autu. Rzchlo som nastartovala a pre istotu som sa zastavila az doma. Auto som zaparkovala do garaze a vosla som do domu garazovimi dverami takze som vobec nemusela domykat alarm ani dvere. Vysla som radsej teda rovno do svojej izby aby som mala pokoj a napustila som si horuci kupel a nasipala som si tam aj sol do kupela spolu s penou do kupela. Potom som zisla dole do kuchyne a umyla som si mysku cerstvych jahod (otec si potrpel na cerstve ovocie tak nam kazde rano vozili zo styri debnicky ovocia). Poliala som si ich cokoladou a vzala som si ich do kupelne. Vedela som ze otec pride az zajtra tak som sa rozhodla usporiadat vecierok. Kedze som mala teraz cele dopoludnie volne mala som teda vela casu ale po tej polhodine vo vani som uz musela vyliezt von. Hodila som na seba hodvabny zupan co mi zostal po mojej mame (bola som nanho velmi naviazana) a sadla som si na postel aj s velkym blokom.


· Hudba
· Jedlo
· Pozvanky
· Vyzdoba

· Sexi oblecenie






Zapla som telku a asi som zaspala ked ma v tom zobudili nejake cudne zvuky.

Kam dál